Dušan Mitana, prozaik, básnik a esejista, by mal 75 rokov

Medzi čitateľmi dodnes rezonujú aj novela Patagónia (1972), zbierka poviedok Nočné správy (1976), alebo romány Koniec hry (1984), Hľadanie strateného autora (1991) či Zjavenie (2005).

Od narodenia Dušana Mitanu, prozaika, básnika, esejistu a scenáristu, uplynie vo štvrtok 9. decembra 75 rokov.

Dušan Mitana sa narodil 9. decembra 1946 v obci Moravské Lieskové. Po maturite na Strednej všeobecnovzdelávacie škole v Novom Meste nad Váhom v roku 1964 začal študovať žurnalistiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Odtiaľ po roku prestúpil na bratislavskú Vysokú školu múzických umení (VŠMU), kde do roku 1972 študoval filmovú a televíznu dramaturgiu.

Po skončení štúdia dva roky pracoval ako redaktor literárneho časopisu Romboid. Od roku 1975 sa literatúre venoval profesionálne, písal prózu, poéziu, eseje a venoval sa aj scenáristike.

V 60. rokoch minulého storočia patril Dušan Mitana k okruhu mladých začínajúcich autorov, ktorých originálne a novátorské texty zapĺňali stránky časopisu Mladá tvorba (1956 – 1970). Tu sa zoznámil okrem iných aj s Osamelými bežcami - básnikmi Ivanom Laučíkom, Petrom Repkom a Ivanom Štrpkom -, na obranu ktorých uverejnil v Mladej tvorbe otvorený list.

Knižne debutoval v roku 1970 dnes už legendárnou zbierkou poviedok Psie dni, ktorou na seba upútal veľkú pozornosť nielen literárnej kritiky, ale aj čitateľov. Mitana zaujal nevšedným rozprávačským talentom a prostredníctvom rôznorodých príbehov, v ktorých sa prelína reálny svet s fantazijným, vykreslil absurdnosť ľudskej existencie.

V novele Patagónia z roku 1972 opísal život mladého bohéma, ktorý sa búri proti spoločenským konvenciám a hľadá si vlastný životný priestor. Poviedkové majstrovstvo opäť predviedol v knihe Nočné správy (1976), obsahujúcej navonok všedné príbehy, ale s iracionálnou pointou.

Po dlhšej odmlke prekvapil literárnu verejnosť spoločensko-kritickým románom s kriminálnou zápletkou Koniec hry (1984), po ktorom nasledoval poviedkový výber Na prahu (1987). Medzi priekopníkov slovenskej literárnej postmoderny sa zaradil autobiograficky ladeným románom Hľadanie strateného autora (1991). V tom istom roku sa predstavil aj ako básnik zbierkou Krutohory.

K poviedkovému žánru sa vrátil v roku 1993 knihou Slovenský poker. V roku 1996 mu vyšiel ďalší poviedkový výber Prievan a druhá básnická zbierka Maranatha.

Princípy postmoderného kánonu sa objavili aj v próze Návrat Krista (1999), v ktorej priblížil svoj príklon ku kresťanskej orientácii. Fantasticko-faktografický román je popretkávaný množstvom informácií, citátov a úvah o tajuplných stránkach existencie človeka.

Memoárový charakter má próza Môj rodný cintorín z roku 2000. Poslednou Mitanovou pôvodnou zbierkou poviedok je kniha Krst ohňom, ktorá vyšla v roku 2001. O štyri roky neskôr vydal román Zjavenie, za ktorý získal v roku 2005 Prémiu Literárneho fondu a Hlavnú cenu Asociácie organizácií spisovateľov Slovenska. Román bol tiež nominovaný do finále literárnej ceny Anasoft litera (2006).

V roku 2019 vyšiel Mitanovi posledný opäť autobiograficky ladený román Nezvestný, v ktorom okrem iného napísal: "...tí, ktorí vidia svet v jeho zložitosti a vidia aj kúsok za roh, boli vždy v menšine a v defenzíve. A predsa, len takí ľudia môžu vrátiť slovu pravú váhu v správnom čase a zvrátiť zdanlivo fatálne katastrofálny vývoj. Na počiatku bolo Slovo..."

Prezident SR Andrej Kiska udelil v januári 2019 Dušanovi Mitanovi štátne vyznamenanie, Rad Ľudovíta Štúra I. triedy, za mimoriadne zásluhy o rozvoj v oblasti kultúry, prozaickej tvorby a literárnej činnosti.

Dušan Mitana zomrel 25. mája 2019 v Bratislave vo veku 72 rokov.